Marián Petrinec: Veterán vysokohorskej turistiky

Program bude o jeho turistických míľnikoch, odznaku Atraktívne vrcholy Európy aj prekvapením na záver.

Marián Petrinec má titul Zaslúžilý majster turistiky. V organizovanej turistike aktívne pôsobí od roku 1969 s dôrazom na vysokohorskú turistiku. Ako cvičiteľ vysokohorskej turistiky okrem množstva domácich podujatí pripravil, organizoval, viedol a vyhodnotil v rokoch 1974 až 2018 viac než sto náročných (1 až 3 týždne trvajúcich) zahraničných ciest. Marián je spoluzakladateľ festivalu Vysoké hory a aj Slovenského Vysokohorského Turistického spolku, ktorého bol prvým prezidentom.Najvyššie stál v roku 1991 na najvyššom vrchole Južnej Ameriky Aconcague (6959 m). 

Rozhovor s ním pre Treking.cz si môžete prečítať tu: https://www.treking.cz/archiv/marian-petrinec.htm

Krátky prierez činnosti v organizovanej turistike

Ing. Marián Petrinec, Zaslúžilý Majster Turistiky

Narodený 18. február 1941, Jablonec (teraz okres Bratislava – vidiek)

Adresa: Švermova 20, 911 01 Trenčín, člen klubu KST: Trenčiansky Vysokohorský Turistický Klub Trenčín 210090002. Aktívny v organizovanej turistike od roku 1969, pôsobil ako

  • Cvičiteľ turistiky III., II. (PeT,VhT) I. triedy – lektor
  • Člen Sekcie PaVHT 1972-1990
  • Člen P-VZT SÚV ČSZTV 1988-1990
  • Člen VV KST (do roku 1997)

Spolu počet rokov v organizovanej turistike: 54

Z toho 50 ročná aktivita a nekomerčné pôsobenie cvičiteľa/inštruktora vo vysokohorskej turistike

(z mnohých je tu uvedený výber iba najvýznamnejších):

  • Iniciátor a spoluautor (spolu s Ing. Senčekom) textu dovtedy neexistujúceho štatútu VHT, ako principiálneho dokumentu pre VhT (1978) ktorej je spolutvorcom (dal podklady jej spracovateľovi)
  • Inicioval (ako člen sekcie PaVHT VZT) a i vypracoval (1973) návrh podmienok prvého výkonnostného odznaku VHT, vrátane obsahu a formy jeho záznamníka, ktorý bol aj schválený a uvedený do praxe
  • Inicioval a už od roku 1982 pripravoval k 40. výročiu SNP na vyhlásenie podmienky plnenia, záznamník (za asistencie F. Senčeka) Tematického turistického odznaku Cesta hrdinov SNP, a od r. 1990 viedol jeho evidenciu
  • Inicioval (v r. 1984) a vypracoval návrh podmienok odznaku Najvyššie Vrcholy Slovenských Pohorí (NVSP) vrátane vypracovania návrhu Záznamníka (obojstranne vytlačený na tvrdší papier formátu A4) – (mapku do záznamníka mi nakreslil M. Ružek) aj praktického návrhu samotného odznaku, ktorý aj bol vytvorený (s logom vtedajšieho Zväzu Turistiky) a za to bude aj udeľovaný
  • Pre propagáciu turistiky prostredníctvom odznaku NVSP navrhol (spolu s M. Ružekom) spoluprácu s redakciou obrázkového časopisu Štart, kde sa mesačne uskutočnil na jednej dvojstrane aj publikoval výstup na jeden z 54 vrcholov v spolupráci vždy s iným VZT-OV ČSZTV (Štart ročníky 1986 – 1990)
  • Niekoľko rokov (pred rokom 1990) pôsobil ako externý spolupracovník TŠ Bratislava (p. Longauer, p. Formayová) ako lektor na školeniach a doškoleniach cvičiteľov VHT III. triedy (napr. na Žiarskej chate, Zamkovského chate,…) a po zrušení TŠ (1990) sám, ako cvičiteľ VHT/inštruktor a VhT, inštruktor I. (najvyššej kvalifikačnej triedy), tieto kurzy organizoval a viedol a pôsobil na nich ako lektor
  • Po rozdelení (marec 1990) bývalej sekcie PaVHT na dva samostatné „zbory“ KST bol na celoslovenskom aktíve v Žiline zvolený za predsedu samostatného (historicky 1.) Zboru VhT-KST, ktorý personálne zostavil a sfunkčnil. V tom čase pokračoval s organizovaním celoslovenských aktívov predsedov úsekov VhT (vtedy) okresných rád KST, a dvakrát ročne vždy po aktíve spracoval (počítače ani internet ešte neboli bežné), na písacom stroji vyhotovoval „informačné listy VHT“ („ILVyT“), ktoré rozosielal klasickou poštou na vtedajšie „úseky VhT“
  • V decembri 1991 inicioval (spolu s cvičiteľmi VHT III. triedy – J. Červeňanom a V. Cibíkom), založil a dodnes vedie špecializovaný Trenčiansky Vysokohorský Turistický klub (TVTK) Trenčín s hlavným cieľom: „do 10 rokov od založenia“ zorganizuje „samozrejme, po náležitej viacročnej príprave)“ klubovú expedíciu na kopec vyšší než 6000 metrov. V r. 2000 5 z 8 členov vystúpilo (vrátane jeho) na takmer 7000 – vú Aconcaguu (najvyšší vrch západnej hemisféry) a čo je podstatné, aj sa všetci po mesiaci vrátili domov
  • Ako cvičiteľ Vh plánoval, pripravil, zorganizoval, viedol/realizoval na nekomerčnej báze („dobrovoľníckej“) a aj vyhodnotil od r. 1974 do r. 2018 viac než 116 náročných (1 – 3 týždne trvajúcich) zahraničných zápočtových ciest charakteru VhT pre dvojčlenné kolektívy z celého Slovenska (od Sniny až po Malacky) s dopravou objednaným autobusom. Podmienkou účasti na nich bolo absolvovanie VM-VhT, sám pre uchádzačov ZhC takéto kurzy aj organizoval, viedol a pôsobil na nich ako „lektor“. Náročnosť týchto ciest bola aj v tom, že sa počas nich zásadne bivakovalo. Informácie o tejto činnosti publikoval v „informačníku KVTS“, ktorých vydal 38 čísiel
  • V rámci TVTK vytvoril (r. 2001) vnútroorganizačnú (neformálnu) zložku s názvom Klub Vysokohorských Turistov Slovenska (KVTS), v ktorej sústredil celú agendu spojenú so zahraničnými cestami charakteru VhT, ktoré kompletne organizoval a realizoval. Vyvrcholením každoročnej sezóny jeho činnosti je organizovanie „Jesenného stretnutia KVTS“ (17. 11.), kde sa členovia KVTS stretnú, premietnu si obrázky z uskutočnených ZhC, dozvedia sa, čo je pripravené na rok budúci a preberú si ocenenia (stupne odznaku AVEK). Tieto stretnutia slúžia aj k propagácii VhT, lebo sú otvorené a prvých 15 ročníkov malo putovný charakter – konali sa vždy v inom meste
  • Pre ocenenie aktivít VhT v zahraničných horách v r. 2000 koncipoval podmienky plnenia odznaku atraktívne vrcholy európskych krajín (AVEK), ktorého je doteraz aj správcom. Plnenie podmienok je otvorené aj pre neorganizovaných turistov, ak absolvujú kurz Základy VhT (odznak má 9 stupňov a jeho záznamník je voľne k dispozícii na stránke KVTS, www.kvts.szm.sk)
  • Na otvorenie hraníc (po novembri 1989), ako organizátor zahraničných zápočtových ciest (ZZC-VhT) reagoval s koncipovaním osnovy kurzu Výcvikového minima VHT, neskôr pomenovaného na kurz Základy VhT, ktorý dodnes tvorí aj základný materiál pre prípravu vysokohorských turistov v odboroch/kluboch.
  • Každoročne pripravil a i realizoval K-Z-VhT pre záujemcov o VhT, najmä pre záujemcov prihlásených na ZZC (ZhC, k čomu vytvoril lektorský zbor z cvičiteľov VhT) II. triedy z okolia Trenčína (Musilová, Vajčnej). Letnú časť K-Z-VhT na členmi TVTK vybudovanej Inoveckej cvičnej skale (ICS), a zimnú časť na vrchole Strážova. Pre účastníkov K-Za-VhT postupne spracoval a vydal k jednotlivým témam K-Z-VhT metodické listy (niektoré i publikoval napr. v časopise Turistika, vydávaného v Piešťanoch 1992 – 93 o Pohybe po zaistených cestách). Z jednotlivých metodických listov pre VhT v r. 1999 zostavil príručku „Vysokohorská turistika pre začínajúcich“, ktorú mali účastníci K-Z-VhT počas jeho konania k dispozícii
  • Na Slovenských zrazoch VhT v r. 1972 – 1996 (25 rokov!) pôsobil v štábe ako organizátor programu túr a pôsobil na nich ako ich vedúci
  • Niekoľko ročníkov (1975 – 1985) viedol (spolu s V. Štrbom náročný 5-dňový letný prechod hrebeňom Západných Tatier, ktorý predchádzal zrazu VhT, a začínal v sobotu na Štrbskom plese a končil v stredu na Oravskej strane Roháčov v mieste konania zrazu VHT
  • K 25. zrazu VhT navrhol a zrealizoval systém siedmich prechodov ku zrazu VhT a „hrebeňmi slovenských pohorí“, navrhol k nim „prechodový“ odznak a vypracoval k nim text propozícií vydaný ako samostatná brožúra
  • Inicioval a realizoval „prípravné“ podujatia pre VhT: „trojkráľový Rozsutec“, „Veľkonočný Veľký Choč“ (s bivakom) a „zimné bivaky na vrcholoch Považia“, ktoré prerástli región Trenčianska, a „zimné táborenie na vrchole Považského Inovca“ má už 32-ročnú tradíciu
  • Od r. 1992 inicioval, zorganizoval a so skupinou VhT (KST Nižná) každoročne realizoval dvojdňové celoslovenské „jesenné stretnutie VhT v Roháčoch“ (centrum Zuberec), ktorých sa uskutočnilo 25 ročníkov s priemernou účasťou 120 účastníkov
  • V súčasnosti pôsobí aj ako člen Sekcie histórie turistiky KST a od r. 2020 sa ako spoluautor podieľa na tvorbe publikácie o prvých 30. ročníkoch Zrazov VHT/VhT a v rámci nej aj na histórii vývoja pojmu a obsahu VhT na území Slovenska.