Repete prelomového podujatia

„Sen o karpatskom oblúku mi nedal spať ako gymnazistovi po tom, čo sa nám podarilo v roku 1975 ako prvým prejsť neprerušene dnes legendárnu SNP-čku od Devína po Duklu. Inšpirovaný vtedajšími úspechmi našich horolezcov-himalájistov som uvažoval dlho, ako posunúť aj turistiku na vrcholovú úroveň. Dôležitú úlohu zohralo aj naše stretnutie so slávnym horolezcom Reinholdom Messnerom na Kaukaze. O dvanásť mesiacov na to, v roku 1984, sa karpatskú výzvu nám, kolektívu zo Slávie Prírodovedec, podarilo naplniť. Išlo u nás o prelomové športovo a cestovateľsky jedinečné podujatie. Pretieklo veľa vody Dunajom a počas horského festivalu Expedície pri petržalskom Draždiaku prišla reč na to, ako si pripomenúť 40. výročie tohto prvého čs. a druhého svetového prechodu. Spontánne som zareagoval, že najlepšie by bolo absolvovať všetko ešte raz. Zhodli sme sa, že by to bolo zaujímavé porovnanie. Do podujatia som sa pustil s novým tímom. Zvolená trasa sa dosť líšila od tej prvej, bola dlhšia a prechádzala ôsmimi štátmi. Trojmesaný turistický pochod po 2500 kilometrov dlhom hrebeni Karpát zo Srbska po sútok Dunaja a Moravy v čase, keď padli mnohé zábrany pre spoznávanie vzdialených krajov, presviedča, že doslova pod nosom sa skrýva rozsiahla terra incognita. Otvára dvere do málo scivilizovanej, pre mnohých neznámej prírody. Upozorňuje aj na málo známe klenoty našich hôr.

Na hrebeňovke, spájajúcej 45 pohorí, je veľa času zamýšľať sa nad filozofickými, ekologickými a etickými aspektmi vzťahov človeka a prírody. Porovnáva skúsenosti z oboch výprav – ukazuje, čo sa za 40 rokov zmenilo a čo pretrváva. Analyzuje rozličné postoje a psychiku ľudí v Karpatoch – sviatočného návštevníka, skalného turistu i domorodého vrchára. Vysvetľuje, čo priťahovalo nadšencov zo sveta konzumu a z relatívneho spotrebného dostatku do lona prírody, v ktorej boli odkázaní väčšinou sami na seba a na podporné skupiny, ktoré prichádzali za nimi.“