Budeme prezentovať knihu, ktorej prečítaním sa dostanete do praveku výkonnostnej turistiky. Ako sa to všetko začalo? Kto stál pri jej zrode? Najprv zrazy, neskôr aj prechody pohorí k nim. Obrovské, ťažké batohy, krásne, ale aj zlé počasie, podmienky. Zo starých záberov sa na vás dívajú šťastné tváre ľudí ktorým aktívny pobyt v prírode napriek vynaloženej námahe, či zlému počasiu prináša radosť a posúva ich ďalej. Nenosí sa dnes inšpirácia minulými generáciami. Mnohých z obrázkov v knihe stretnete na festivale, spoluautorov, chceme ich pozvať čo najviac. 

Ak sa s nimi budete rozprávať, zistíte že to šťastie z mladých tvárí v knižke im ostalo do dnešných dní a to je na tom to čarovné, čo nám pobyt v prírode dáva.

A aj trochu faktografie:

Územie Slovenska patrilo v druhej polovici 19. storočia medzi prvé v Európe a tým i vo svete, kde sa rodila organizovaná turistika a vznikali turistické spolky. Hlavne vďaka Vysokým Tatrám, ktoré vyhovovali vtedajším formám horskej turistiky a úrovni lezeckých techník. Významnou súčasťou aktivít, zahrnutých pod vtedy zaužívaný názov alpinizmus, bola vysokohorská turistika. Aj v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia dominantným záujmom alpinistov bolo prostredie Vysokých Tatier. To sa postupne menilo až v rámci nových turistických spolkov po vzniku Československej republiky, ktoré sa snažili turistiku, nevynímajúc turistiku vysokohorskú, rozširovať aj do ostatných horstiev Slovenska. Pomenovanie vysokohorská turistika sa objavilo už v 1. čísle časopisu Krásy Slovenska v roku 1921. Po odčlenení sa horolezcov, v rovnakom roku do spolku JAMES, vysokohorskí turisti popri Vysokých Tatrách vyhľadávali viacej aj Západné Tatry, Roháče, Malú Fatru… Tento trend po druhej svetovej vojne umocnil aj nový politický režim, ktorý obmedzil možnosť cestovania do zahraničných pohorí. Ale aj v rámci zjednotenej telesnej výchovy sa organizovanej turistike darilo udržať si svoju identitu.