Vystupujúci sú v poradí v akom mi posielali upútavky, nie v akom budú v programe! Zoznam je už kompletný.
Stephan Siegrist: Harvest Moon
Na záver festivalu zaraďujeme vždy lahôdky od profesionálnych tvorcov, nebude to ináč ani tento rok. Po filmoch Linea Continua a Posledný z posledných, ktoré sme už predstavili, festival vyvrcholí filmom ovenčeným mnohými cenami, navyše sa minulý rok stal filmom desaťročia popradského festivalu. Rozhodli o tom hlasovaním členovia Medzinárodnej aliancie pre horský film na svojom zasadnutí v Poprade počas jubilejného XX. MFHF.
„Teší ma, že filmom desaťročia je práve Harvest Moon. Priznám sa, že sama som zaň hlasovala, pretože si dodnes pamätám excelentné filmárske zobrazenie horolezeckého výstupu Stephana Siegrista v 1400-metrovej stene Thalay Shagar v Garhwalských Himalájach. Siegrist je nielen protagonistom filmu, ale aj jeho režisérom,“ uviedla riaditeľka MHFH v Poprade Mária Hámorová.
Za povšimnutie stojí web stránka tohoto švajčiarskeho profesionálneho alpinistu a tiež jeho nová kniha "Beyond the element", ktorá je prierezom jeho doterajšej kariéry. Je viac obrazová a fotografická ako textová a nájdete ju vo webshope stránky aj s reklamnou pdf ukážkou na stiahnutie.
Majstrovstvá Slovenska v drytoolingu 2012, GILL ARÉNA, Žilina.
...nechýbali zaujímavé kamenné chyty, paragány a ani česká riťka (rozumej dva chyty pri sebe ako špárka). No skrátka, tak aby si každý zaliezol. Po odlezení všetkých ciest sa všetci pretekári zúčastnili aj pretekov v rýchlosti. A že či bolo na čo pozerať? Liezlo sa na starších drevených masívoch. Bola radosť pre diváka a strasť pre lezca. Ľudovo povedané rýchlotrieskolezenie. Výkony boli vybičované búrlivým povzbudzovaním a vzájomným hecovaním. Aj po troch pokusoch sa však nepodarilo zlomiť hranicu tridsiatich sekúnd. Preteky sa vydarili, pár chytov sa odlomilo pod tiažou pretekárov (štyri chyty a dvaja tí istý pretekári), nechýbala sranda, dobrá nálada, šampanské a rodinná atmosféra.
To všetko uvidíte v dokumente z produkcie Žilmontu.
Rasťo Hatiar: Slepá dôvera - trailer
Krátka ukážka z pripravovaného filmu, zachytáva výstup slepého 28-ročného Juraja Prágera z Bratislavy na najvyššiu horu Európy Mont Blanc (4810 m) spolu s horolezcom a horským sprievodcom Zoltánom Pálom, kamarátom Konštantínom Kocianom a kameramanom Rasťom Hatiarom. Zdanlivo jednoduchý výstup pre zdravých ľudí sa pre nevidiaceho človeka stáva veľkou výzvou. Sen Juraja Prágera sa stal skutočnosťou. Cieľom projektu je ukázať ako dôvera v ľudskú bytosť dokáže naplniť sny, o ktorých niekedy naozaj iba snívame. Prvý nevidiaci Slovák vystúpil na túto horu vďaka dôvere v iných ľudí a aj napriek svojmu handicapu, ktorý do konca života nikdy nezmení. Na festivale bude iba krátka ukážka, film bude mať premiéru v Poprade na jeseň 2013.
Bartek Solik: Ciemnošč w Tatrach
Susedov z Poľska, s ktorými sa delíme o Tatry vždy radi zaradíme do programu, aj keď nie každý rok sa to podarí. Autor je mladý filmár, fotograf a novinár zo Zakopaného, venuje sa dokumentu. V krátkych dielkach prezentuje svojský uhol pohľadu na zaujímavé a neobvyklé témy, za ktoré získal už nejedno ocenenie. Premietneme jeho pohľad na tmu v Tatrách, film produkoval Tatrzański Park Narodowy a veríme, že vás zaujme.
Rasťo Hatiar: Príťažlivosť
Tento film sprevádza jediných dvoch Slovenských basejumperov na ich cestách za najlepšími exitmi po celej Európe. Unikátne zábery do filmu sme natáčali niekoľko rokov a pochádzajú z Talianska, Nórska, Švajčiarska. No nie je to dokument, ale filmová báseň, ktorej verše sú vyjadrením myšlienky slobody v najextrémnejšom športe basejumpingu. „Vždy som rozmýšlal nad tým či existuje sloboda. Teraz viem, že existuje. Je v každom z nás“ /úryvok textu z filmu/
Vlado Vričan: Grossglockner
- výstup na najvyšší vrch Rakúska
Na záver našej letnej lezeckej sezóny sme sa rozhodli s kamarátmi, že si dáme cez víkend už nejakú turistiku u našich susedov... a tak začal výstup na najvyšší vrch Rakúska - Grossglockner (3798 m).
Hervé Barmasse, Taliansko: Linea Continua (Súvislá línia)
Štyri generácie a jeden cieľ: chodiť do hôr za dobrodružstvom. To je rodina Barmassovcov z Valtournenche – horolezcov, horských vodcov a cestovateľov z oblasti Matterhornu. Práve na Gran Becca (Veľkom zobáku) ako túto horu prezývajú obyvatelia údolia Gran D’Aosta, sa 17. marca 2010 naviazali spolu na lano dve generácie. Otec a syn chceli spolu preliezť kuloár Enjambée, ktorý padá asi 1200 metrov k úpätiu južnej steny Matterhornu. Marco a jeho syn Hervé sa pustili do starého projektu, o ktorý sa pokúšal o 24 rokov skôr už Marcov otec. Táto ťažká cesta, ktorú niektorí významní horolezci 80. rokov označili za „jeden z posledných logických projektov v Alpách“, zostala aj po roku 2010 nedokončená.
Využili sme Hervého prítomnosť u nás, ako hosťa Medzinárodného Festivalu Horských Filmov v Poprade a požiadali sme ho o súhlas s premietnutím jeho filmov na našom festivale. Obrázky zachytávajú Hervého na tlačovej konferencii, po tom ako sme dohodli požičanie filmov (ten druhý bude na budúci rok) a obrázok jeho obľúbeného kopca, pod ktorým žijú generácie Barmasse. Bol premietnutý na jeho prezentácii a nákres zobrazuje ako Hervé "narovnal" prvovýstup svojho otca.
Peter Púchy: Moje vrcholy II
Film Petra Púcheho približuje dva minuloročné úspechy Petra Hámora, ktorý na jar ako jediný človek na svete v roku 2012 stál 17. mája na vrchole Kančendžongy (8586 m) a v lete 1. augusta sa mu potom s Čechom Pavlom Bémom podaril výstup aj na K2 (8611 m), v oboch prípadoch bez výškových nosičov a bez prídavného kyslíka. Ide o tretiu a druhú najvyššiu horu sveta. Masív najvýchodnejšej osemtisícovky Kančendžongy je rozsiahly, odľahlý a náročný na orientáciu, o strmej pyramíde K2 je známe, že na ňu ľahká cesta nevedie. Vo filme sa vo vzájomnej symbióze dopĺňajú myšlienky Petra Hámora s jeho autentickými zábermi z výstupov a chvíľ na oboch vrcholoch.
Pavol Barabáš: Príbehy tatranských štítov IV – Posledný z posledných
Do augusta roku 1902 na Ostrom štíte nestál žiadny človek. Je to jeden z posledných zlezených štítov Tatier. Je taký náročný, že ani skúsení horskí vodcovia pre neho nemali iné pomenovanie ako „ten prekliaty pes“. A predsa sa Karolovi Englischovi za zdolanie nezdolateľného nedostalo uznanie. Pochybnosti o jeho viac než 30 prvovýstupoch ho tak znechutili, že z Tatier odišiel.
Naopak, v Tatrách ostal navždy Christian Kraft von Hohenlohe, pruské knieža a tretí najbohatší človek v Európe na prelome 19. a 20. storočia. Bez neho by Tatry nevyzerali tak, ako ich poznáme. Javorový štít dodnes chráni jeho zver v hlbokých dolinách. Hohenloheho stopy ostali nielen v tatranskej prírode, v princípoch jej ochrany, ale aj v mysliach ľudí. A iba malý krôčik bol potrebný k tomu, aby aj časť poľských Tatier bola dnes slovenská.
Prvovýstup na Prostredný hrot oslávil Edmund Téry na jeho vrchole šampanským. Možno už vtedy cestou dole, keď ho chytilo krupobitie, zauvažoval nad výstavbou dnešnej Téryho chaty. Prostredný hrot láka horolezcov dodnes. Najmä vďaka unikátnej platni s puklinou v strede. Tá nedala spávať tým najlepším lezcom, fotografom a ani pavúkom...
K2 studio - sa venujeme hlavne tvorbe dokumentárnych filmov s dobrodružnou tematikou o hľadaní, objavovaní a nachádzaní neznámych miest na našej planéte a zaznamenávaniu krás Slovenska z pohľadu, z akého ich málo poznáme...
Peter Pavlinský: Pik Korženevskej
Po piatich rokoch som sa vrátil do pohoria Pamír splniť svoj cieľ - vystúpiť na sedemtisicovku. Vybral som si 7105m vysoký Pik Korženevskej v Tadžikistane. Vystúpiť na vrchol sa mi podarilo na poslednú chvíľu, deň pred odletom z BC, po troch týždňoch pôsobenia na kopci. Tak som sa posunul o krok bližšie (vyššie) k mojmu snu...
Stano Klimo: skaly ako vášeň
- posúvanie svojích hraníc
Jeden z tých lepších Slovenských skalolezcov, tretím rokom Slovenský horolezecký reprezentant nám povie a na obrázkoch a filmoch ukáže, niečo o sebe a svojich niekoľkých ťažkých prvovýstupoch na skalách. 
Mario Piťuch, Michal Káčerik: ACONCAGUA 2013
- Výstup na najvyššiu horu Ameriky
Priebeh celej expedície v krátkom filme (Mario Piťuch) a následnej prezentácii (Michal Káčerik). Základný tábor po príchode v meste Mendoza v príjemnom súkromnom ubytovaní. Šesť dní aklimatizácií v pohorí Cordón del Plata s výškovými tábormi v 3.600m a 4.250m.
Potrebné aklimatizačné túry sa podnikali v tejto oblasti s finálovým výstupom na Cerro Vallecitos 5.500m. Po dvoch dňoch relaxu v Mendoze nasledoval dvojdňový presun do základného tábora Plaza de Mulas 4.350m.
Po vybudovaní stanového tábora a ďaľších aklimatizačných túr do výšok 5.300m začala finálová časť expedície. Dva dni vynášok do výšky 5.600m - Nido de Condores. Čakanie na počasie a záverečný útok na vrchol.
ACONCAGUA 6.962m Najvyššia hora západnej a južnej pologule, najvyšší vrch Amerického kontinentu. Patrí k tzv "Seven Summits".
Nízky atmosferický tlak vo vysokej výške spôsobuje to, že táto hora je klimaticky porovnateľná s nižšími osemtisícovkami Himalájí. Predsa je na Slovensku človek čo tam bol 8x a vždy úspešne. Priateľstvo, tímový duch, vzájomná podpora a pomoc. Aj o tom sú takéto expedície.
Jaro Mikuštiak - medzi nebom a zemou
Horolezec telom i dušou, ako o ňom hovoria horolezci z HO Tatrín Ružomberok.
Jaro Mikuštiak má za sebou nezabudnuteľných 45 rokov lezenia v horách. Po začiatkoch s konopným lanom a hasičskými karabínami na Halinách na Malinom Brde, prišli Tatry v lete i zime, Julské Alpy, Alpy až po Pamír. O jeho horolezeckej zanietenosti svedčí okolo 400 výstupov.
Horolezec-bežec, to vysvetľuje jeho obdivuhodnú kondíciu. Absolvoval všetkých 28 ročníkov Psotkovho memoriálu, pričom 24-krát vo svojej kategórii zvíťazil.
Okrem horolezeckej, inštruktorskej a predsedníckej funkcie v HO Tatrín Ružomberok svojimi fotografickými a filmovými dokumentmi prezentuje horolezectvo a hory Ružomberskej verejnosti.
Minulý rok si k 65 daroval výstup v severnej stene Cima Grande – Comiciho cestu.
O tom všetkom bude Jarove vystúpenie.
Rasťo Hatiar: Zabijácka krása
Dvaja špičkoví paraglidisti, Juraj Kleja a Dalibor Carbol, se pokúšajú o niečo, čo ešte nikto nedokázal: doletieť do základného tábora druhej najvyššej hory sveta, K2. Cestou musia prekonať viac ako 5000 metrov vysoké sedlá a hrebene, zvládať nečakané vzdušné podmienky v úzkych údoliach pakistanského Karakoramu a uletieť viac než 200 kilometrov. Behom dobrodružného preletu ich čaká nejedno prekvapenie, zradné vzdušné víry, dokonca sa obaja paraglidisti na dlhú chvíľu odtrhnú od seba. Koľko dní let potrvá? Podarí sa to?
Patrik Široký: Belucha – Biela kráska
V auguste roku 2011 sa pod hlavičkou cestovnej kancelárie Rokošport rozhodla partia 13 Slovákov uskutočnil výstup na najvyššiu horu pohoria Altaj a aj celej Sibíri na vrchol Beluchy . Pre mnohých bol výstup na túto nedotknutú krásu v srdci pohoria Altaj ich najkrajším výstupom v živote. Po prílete do sibírskej metropoly Barnaul a po dvojdňovej ceste prašnými ruskými cestami sme sa ocitli takpovediac na konci sveta, v dedine Tjungur. Odtiaľ sme na ťažko putovali takmer 80km k cieľu našej cesty k majestátnej Akemskej stene a k jej najvyššiemu bodu na 4506 metrov vysoký východný vrchol Beluchy, ktorú altajci volajú Muzdu-tuu, čiže Ľadová hora. Po 5 dňoch putovania stálo nakoniec všetkých 13 statočných na vrchole, odkiaľ sa im naskytol pohľad ako pre bohov…
Altaj je pohorie najvzdialenejšie od všetkých oceánov na hranici Ruska a Kazachstanu a blízko hraníc Mongolska a Číny, nie nadarmo budhisti považujú Beluchu ako vstup do mystickej ríše Šambhala. A myslím si, že ten vstup sme nakoniec našli, v našich mysliach a v srdci. A to troška málo, čo sme zažili a videli sa Vám budeme snažiť ukázať na festivale.
Vlado Linek: Gronske krysy
- dva prvovystupy v oblasti Tasermiut Fjord na juhu Gronska
Traja československí horolezci Tomáš Brt, Vlado Linek a Ján Smoleň strávili v Grónsku v známej bigwallovej oblasti Tasermiut fjord 6 týždňov. Počas pobytu sa im podarilo spraviť dva prvovýstupy Turbo v J stene Ketilu a Zachovajte paniku, prosím v SZ stene Ulamertorsuaq. V stenách strávili spolu 11 dní, kde fungovali ako správne bigwallové krysy.
Miloš Kuchárek: K vrcholu Illimani 6438 m
- krížom cez Južnú Ameriku k druhej najvyššej hore Bolívie - posvätnej hore indiánov
Naša dvojčlenná expedícia sa rozhodla dostať k druhej najvyššej a najkrajšej hore Bolívie tak povediac "Spoza bučka". Mali sme v pláne prejsť prejsť od pobrežia Atlantického oceána v Argentíne k Tichému oceánu v Chile a potom zamieriť na severovýchod do Bolívie. Malo to pre nás dve výhody. Cestou poznáme jedny z najzaujímavejších miest týchto štátov / delta rieky Paraná, vodopády Iguazú, púšť Atacama / a dvojitým prechodom cez hlavný hrebeň Ánd sa dostatočne aklimatizujeme na výstup na posvätnú horu indiánov - Illimani. Pod ňou už potom nebudeme nútení zbytočne strácať čas.
Vlado Putera: Rakúske feraty
- partia 14 feratistov v oblasti Hohe Wand a Raxalpe
Z Maiersdorfu začíname najťažšou a aj najdlhšou zaistenou cestou v oblasti Hohe Wand – HTL Steig (E). Ťažký nástup odradí pár slabších jedincov, ale ani pokračovanie nie je zadarmo. Na okraji náhornej plošiny čaká odmena – nádherný výhľad z visutej vyhliadky nad stenou. Po ceste späť ľahkou feratou Vollerin steig a Frauenluckner steig (B) s jaskyňou. Prenocujeme v kempe Keiserbrunn.
Ďalší deň vyrážame priamo od kempu do údolia Groses Hollental. Ľahkou feratou Hoyossteig (B) sa dostávame na náhornú plošinu Raxalpe. Pokračujeme boriac sa snehom ku chate Otto Haus a na Jakobskogel 1736 m s obrovským krížom. Cestu späť sa ešte zastavujeme na skalnej vežičke Törlkopf. A už len cestou Kronich-Steig do kempu v Keiserbrunne.
Jano Krchnavý: Pyreneje
– 10 dní v jarných Pyrenejách, na zasnežených vrcholoch, v zakvitnutých údoliach, pri horských jazerách a hlbokých kaňonoch.
Na juhozápade Európy, v celkovej dĺžke viac ako 490 kilometrov, sa tiahne pohorie Pyreneje, ktoré sme navštívili koncom jari 2012. Hlavným cieľom boli národné parky Ordesa a Posets-Maladeta, kde sme vystúpili na najvyšší vrcholy Monte Perdido a Pico de Aneto. Zakvitnutými dolinami sme dostali k horskému jazeru Bernatoire, prešli sme sa hlbokým kaňonom Anisclo, obdivovali sme stredoveké mestečká Torla a Benasque a cestou domov sme sa zastavili v horskom priesmyku El Pas de la Casa v Andore. O tom bude výber fotografií z desiatich dní v španielskych Pyrenejách.
Svetozár Krno: Dvetisíc kilometrov po Karpatskom oblúku
- za 78 dní od Železných vrát po Devín
Prednáška dokumentuje športovo a cestovateľsky jedinečné podujatie – 78-dňový turistický pochod po hlavnom hrebeni Karpát od srbsko-rumunskej dunajskej úžiny až po sútok Dunaja a Moravy. Podáva svedectvo o príprave i priebehu celej expedície. V čase, keď padli mnohé zábrany pre spoznávanie vzdialených krajov, presviedča, že doslova pod nosom sa skrýva rozsiahla terra incognita. Otvára dvere do málo známej transylvánskej prírody.
Na hrebeňovke, spájajúcej štyridsať dva pohorí, je veľa času zamýšľať sa nad filozofickými, ekologickými a etickými aspektmi vzťahov človeka a prírody. Prednášateľ analyzuje rozličné postoje a psychiku ľudí v Karpatoch – sviatočného návštevníka, skalného turistu i domorodého vrchára. Vysvetľuje, čo priťahalo mladých ľudí zo sveta konzumu a z relatívneho spotrebného dostatku do lona neistej krajiny. Ukazuje, ako sa formovalo priateľstvo napriek výbušným situáciám, ktoré spôsobil raz človek, inokedy príroda.
