Celkovo hlasov: 5
Návštevnosť:
   
|
MICHAL VAJDA - Škótsko 2005
Po zamračenom a upršanom počasí v horách Walesu e severného Anglicka nás Glasgow privítal slnečným dňom. Hneď po zaparkovaní busu k nám pristúpila policajná hliadka s otázkou: „proti čomu ideme protestovať a kde budeme spať.“ Po vysvetlení, že sme turisti zo Slovenska a večer odchádzame, sa všetko vysvetlilo. V tom čase totiž v Glasgowe boli demonštrácie niekoľkých anarchistických skupín a my sme sa zrejme na nich dosť podobali. Ani sa im nečudujem, karimatkami, spacákmi a sušiacimi sa „handrami“ ovešaná karosa po Glasgove asi často nejazdí. Glasgow je najväčšie mesto Škótska s asi 1 000 000 obyv. Mesto má bohatú priemyselnú minulosť, a preto sa veľa historických pamiatok nezachovalo. Za zmienku stojí Katedrála Sv. Munga, ktorá je považovaná za najkrajšiu gotickú stavbu v Škótsku. Oproti je galéria sv. Munga, ktorú sa oplatí tiež vidieť.
Večer sme mesto opustili a presunuli sme sa na sever do pohoria Grampian Mountais, kde sme mali za cieľ vystúpiť na najvyššiu horu Škótska a aj celej VB - Ben Nevis 1343 m.n.m. Východiskom túry sme si zvolili údolie Glen Nevis, kde bol aj kemp. Výstup začína vo výške 50 m.n.m, a tak výška kopca je vlastne aj prevýšením túry. Cesta na vrchol vedie kvalitným chodníkom popri jazere Loch Lochan a trvá asi 3-4 hod. Pohorie je známe veľkým počtom zrážok (4000mm ročne), ale nám bolo dopriané… Vrchol kopca tvorí rozsiahle plató so zrúcaninou observatória a malou turistickou útulňou. Na severe sa vypína známa, niekoľko sto metrov vysoká stena, ktorá je hlavne v zime vyhľadávaná horolezcami. Večer sme zostúpili a prespali v kempe, kde nám poriadne strpčovali život Midges. Sú to malé 2mm mušky, ktoré lietajú vo veľkých rojoch a štípu do zbláznenia. Moskytiera sa ukázala ako jediná účinná zbraň.
Nasledujúci deň sme sa presúvali popri jazere Loch Ness, kde sme si dali malú zástavku do pohoria Cairngorm Mountais s najvyššým vrchom Ben Macdui 1309m.n.m. Pohorie tvorí najvyššiu náhornú planinu v Škótsku a na trávnatých pláňach je možné vzhliadnúť soby. My sme ešte v ten deň vystúpili na planinu, ale dážď nás prinútil postaviť stany. Ako to už v Škótsku býva, počasie sa rýchlo zmenilo a my sme hneď večer (asi 22:00) vystúpili na vrchol Ben Macdui. Svetlo bolo do polnoci, takže aj výhľad sa nám naskytol. Druhý deň sme pre nepriaznivé počasie celý prespali a prejedli v stane, ale nakoľko k večeru tlak barometra stúpal, tak sme si ráno privstali a z vrcholu Ben Macdui nafotili krásny východ slnka. Potom sme za fantastického počasia pokračovali hrebeňom na kopec Cairn Gorm 1245m.n.m. a z neho do ski centra, kde čakal bus.
Ešte v ten deň sme dorazili do údolia Glen Muick, ktoré je východiskom túry na horu Lochnagar. Tá je podľa výroku lorda Byrona najkrajšia v celom Škótsku. Po 2-3 hod. sme sa kvalitným, nie však značeným chodníkom (tur. značenie v Škótsku, tak ako u nás neexistuje) dostali na vrchol masívu Lochnagar s najvyšším bodom Cac Carn Beag 1155 m.n.m., z ktorého sa naskytli pekné výhľady. Počas dvojdenného treku pohorím sme nestretli žiadneho človeka, zato niekoľko stočlenných čried plachých jeleňov, o ktorých sme sa domnievali, že sú to soby. Výrez našej mapy bol menší ako naše pôsobenie a tak sme vystúpili aj na niekoľko neznámych „tisícoviek“. Zostup viedol popri jazere Loch Calleter do Weiru.
Ešte podotknem,že v pohorí, tak ako aj v celom Škótsku, je stanovanie a kempovanie legálne a medzi miestnymi dosť populárne.
Záverečný deň v Škótsku sme strávili v hlavnom meste Edinburgh, ktoré má asi 500 000 obyvateľov. Je to veľmi očarujúce mesto s množstvom kultúrnych a historických pamiatok. Tvrdí sa, že je to najstaršie položené mesto na svete. Atrakcia číslo 1 je Edinburský hrad, ktorý je veľmi dobre zachovalý. Určite sa oplatí vidieť Národnú galériu, Národný pamätník, ktorý je pozostatok z rímskych čias, ale aj prekrásne záhrady a ulice s množstvom romantických zátiší.
|
|
