Celkovo hlasov: 5
Návštevnosť:
   
|
JANO MATLÁK - Annapurna - vojenská horolezecká expedícia 2005
Annapurna I a Broad-Peak sú dve osem tisícovky na vrchole ktorých Slovenský horolezci ešte nestáli. Jednu z nich sme si preto vybrali za svoj cieľ. Táto hora je desiatou najvyššou horou sveta. Má aj niekoľko „naj“ prívlastkov. Bola prvou zdolanou osem tisícovkou ( v roku 1950 Francúzmi). Podľa pomeru úspešných výstupov a úmrtí na nej je zároveň najnebezpečnejšou osem tisícovkou sveta. Slováci sa na jej vrchol od roku 1984 pokúšali vystúpiť celkom päť krát. Vojenská horolezecká expedícia Annapurna I bola prvou samostatnou Slovenskou expedíciou na túto horu.
Tejto expedícii predchádzali dve vojenské horolezecké expedície. Prvou bola Šiša Pangma, vysoká 8046 m. Na jej vrchole sme stáli šiesti. Aj druhá, extrémne krátka expedícia Pamír, ktorej cieľom bol 7136 m vysoký Pik Lenina, bola úspešná. Myšlienka zorganizovať ďalšiu, v poradí už tretiu vojenskú horolezeckú expedíciu, vznikla prakticky hneď po návrate z Pamíru. Cieľ bol jasný hneď od začiatku - severná stena Annapurna I, vysoká 8091 metrov, bez umelého kyslíka,s minimálnou podporou nosičov.
Expedíciu Annapurna I sme organizovali o niečo dlhšie ako predchádzajúce. Bolo to z rôznych príčin, ale najmä pre pracovné vyťaženie. Dátum odletu bol stanovený na 29. august 2005. Týždeň pred tým sme zbalili a odoslali kargo (osobnú výstroj a všetok materiál potrebný pre výstup). Bolo toho viac, ako 700 kg. Veľkú časť z toho tvorili fixné laná, ktorých sme mali cca 3000 m. Expedičný tím bol rozdelený na dve skupiny. Prvá skupina v zložení plk.v. z. Ing. Ján Matlák - vedúci expedície, pplk. v. z.Ing. Vladimír Švancár - zástupca vedúceho expedície-ekonóm, pplk. MUDr. Andrej Harendarčík - lekár expedície, kpt. Mgr. Erik Bizoň, kpt. Ing. Jozef Hanzel a Jozef Šupica odletela 29. 8. s cieľom vybaviť potrebné formality pre výstup, doplniť expedičný materiál a zabezpečiť presun a vybudovanie základného tábora (BC). Druhá skupina v zložení Ing. Ladislav Vargic, Miroslav Nemčok, Ľubor Holý a čatár Štefan Myšiak odlietala 6. 9. V Káthmandu sa zdržali len 2 dni a po nevyhnutných formalitách začali presun do BC. My sme v Káthmandu pristali druhý ďeň ráno a hneď sme sa pustili do príprav. Ešte v ten deň sme začali vybavovať vydanie karga Nepálskymi colnými úradmi, s ktorými mimochodom bol veľký problém. Kontaktovala nás aj Mss. Holly, ktorá vedie štatistiky všetkých expedícií v Nepale. Chcela vedieť podrobnosti o našej expedícii od osobných údajov účastníkov až po údaje o našich horolezeckých a himalájskych skúsenostiach a našich plánoch na výstup. Nasledujúci deň sme ja a Harendarčík navštívili nepálske ministerstvo kultúry a športu, kde nám predstavili nášho styčného dôstojníka. Nasledovali potrebné formality pre vydanie povolenia na výstup a permitov pre jednotlivých členov expedície potrebných pre presun z Káthmandu do BC a späť. Celá procedúra aj s vypitím šálky nepálskeho čaju trvala skoro dve hodiny ale hlavne bola úspešná .Nepálske ministerstvo sme opúšťali s potrebnými dokladmi v ruke. Nasledovali horúčkovité prípravy na čo najskorší presun do základného tábora. Pán Pasang, šéf agentúry, ktorá nám sprostredkovala potrebné formality pre pobyt v Nepale, nás zoznámil s personálom, ktorý mal sprevádzať našu expedíciu. Boli to výškový nosiči - šerpovia Dendi a Lakpa, kuchár Podom a pomocný kuchár Pučatar.
|
|
