Sveťo Krno – Od prameňov Ussuri po kamčatské vulkány

Vysoké Hory Žilina 2020

Prednáška zachytáva postrehy expedičného turistu z výprav, smerujúcich za panenskou prírodou, ktoré si pripravil s priateľmi sám bez pomoci cestovných kancelárií. Spoznal jazernatú Karéliu, kamenné hrebene, pokryté žltým machom v tundre Kolského polostrova, upršaný, močiarmi a chladnými riekami chránený Polárny a Pripolárny Ural, reťaz hôr okolo Bajkalu, opustené bane v Udokane, najvyššie položený gulag v Kodari, tajfúnom zasiahnutý Sachalin, tigrie a medvedie chodníky v údolí Ussuri a živé sopky na Kamčatke. Dosiahol tak nejeden prvovýstup a prvoprechod. Viackrát absolvoval týždennú jazdu vlakom po Transsibírskej a Bajkalsko-amurskej magistrály z Moskvy po Japonské more.

Vedľa hôr si všíma pestrú vzorku ľudí – pastierov sobov, zlatokopov, čínskych obchodníkov, ussurijských biológov, pasažierov siedmich časových pásiem, tisíce kilometrov dlhej železničnej trati, vladivostockých bezdomovcov, zanietených ruských turistov i ľahkovážnych zahraničných návštevníkov.

Osobitnú pozornosť venuje prvým cestovateľom a prírodovedcom, ktorí mapovali obrovské biele miesta. Spomína ruských a slovenských spisovateľov, ktorí svoje dobrovoľné či vynútené cesty, zachytili na papieri. Nezabúda ani na stopy prvých Slovákoch, ktorých sem osud zavial. Ide napr. o drotárskych umelcov, olejkárov či o kráľa Madagaskaru dobrodruha M. Beňovského.

Pomáha búrať mediálne stereotypy, šíriace obavy zo vzdialeného a nepoznaného sveta. Prináša mnoho zaujímavých zemepisných, historických a etnografických faktov a navonok prekvapivé, ale v skutočnosti logické súvislosti. Hľadá spojitosti medzi kontrastmi sibírskej prírody (obrovské teplotné rozdiely medzi dňom a nocou, letom a zimou, extrémne suchá, vyvolávajúce požiare tajgy, striedané povodňami) a v dramatických historických zvratoch ruských dejín.