Vlado Vričan: Sorapis – 3205 m.
Tak ako každý rok, v rámci možností a času sa vymýšľala nejaká akcia v zahraničí.
V minulom roku to bola akcia na horu Sorapis.
Hora ktorá je veľmi málo navštevovaná. Pred výstupom, sme ešte predtým robili prechod okolo masívu Sorapis, fyzickej náročný prechod na celý deň.
Dostali sme sa k chate San Marco – 1813 m. prespanie a ráno výstup na kopec chodníkom po lese a z lesa cez súťove pasáže okolo bivaku Comici, ktorý bol pomerne v zlom stave.. a ďalej k bivaku Slataper – 2600 m. je to plechová búda obnovená na prespanie . Ďalej serpentínami súťoviskom pod nástup do stienky výstupu na vrchol. Po krátkej stienke začína komín obtiažnosť 3, ktorý je zaistený fixnym lanom. Potom už výstup pokračuje úzkymi exponovanými terasami, ktoré sú veľmi problémové v zlom počasí, bez možnosti istenia v skale.
Tiež rôzne preliezačky.. a skalné vyšvihy, technický nenáročné, no prevažne celý výstup exponovany, prosté výstup v masíve steny z hlbokými zrazmi. Od chaty na vrchol a dole okolo 10 hodín. Jeden z najkrajších výhľadov z vrcholu na časť Dolomitov ale aj na Grossglockner v Rakúsku a samozrejme na horu oproti.., krásne Antelao. Počasie nám vyšlo, tak maximálne spokojný ale aj uťahaný.., bol to predĺžený víkend, už počas cesty v Rakúsku sme absolvovali ferratu, po presune do Talianska hneď dlhý náročný trek a ráno výstup, ale o tom sú hory .
Vlado Vričan
V horách takú aktívnu činnosť som začal, dá sa povedať, pred cca 35 rokmi. Začiatky turistika, potom pomaly presmerovanie.. k lezeniu. Aj keď ohľadom samotného lezenia to nebola dlhá doba.
Začiatok teda VHT, čo má najviac oslovilo a trvá to do dnes. Prvé kroky boli z SVTS ešte pod vedením Jožka Zabojníka, hneď som začal s veľkou akciou asi na 14 dní, po aklimatizačke na Gran Paradiso, presun do Chamonix, lanovkou na Midi a nad ránom na Mont Blanc cez MT. Maudit a Tacul na vrchol 4810 m. a následne zostup normalkou až dole, cca 19 h na nohách. Táto akcia mi otvorila bránu.. na vysoké hory, za to som vďačný doteraz SVTS, aj keď som tam dlho nebol. Potom som začal organizovať sám a za krátku dobu už s kamarátom Jozefom dlhé roky akcie v zahraničí. V Alpách a Dolomitoch som celkovo zhruba za 30 rokov spravil vyše 100 výstupov. Pre mňa, čo má tak oslovilo, bol výstup na Piz Bernina – 4049 m. hrebeňom Biancograt, tiež hrebeň Hintergrat na Ortler – 3905 m. A NAJ hrebeň na Mönch – 4107 m. A rôzne iné.., všetko malo niečo, veď to každý pozná.
Tiež som uvažoval o Himalájach, samozrejme iba trek, proste vidieť zblízka najvyššie hory a zažiť inú atmosféru.., v roku 2015 som si objednal – zaplatil trek do BC pod Everest a veľká smola! Oblasť postihlo zemetrasenie a po zemetrasení sa akcia zrušila a potom neskôr už som to neriešil.
Ohľadom lezenia začiatky boli v HK Direct Bytča, následne lezenie v Súľove, Manína iné lokality na Slovensku. Po takom, nazvem to rozlezením, som išiel do Tatier na lezenie Žabí Kôň, tomu sa vtedy hovorilo maturita horolezca a tento výstup má tak fascinoval, že to ostala srdcovka ako sa hovorí na celý život.. , doteraz som to liezol 38 krát. Jeden krát v zime. V Tatrách som mal ešte lezenie na Voliu vežu, Širokú Vežu, viac krát Vidlový hrebeň atď. do obťažnosti V. V roku 2002 som mal vylezenúcestu Hokejka na Lomnický štít a to bol koniec nejakého ozaj lezenia.
V zahraničí najkrajšie moje lezenie bolo v Taliansku na Delago Tower.
Momentálne som už viac na zemi.. teda klasické VHT podľa času a možnosti. Tak asi tak..
