MUDr. Stanislav Filkor
Od 2011 bývam v Tatrách, kde sa snažím najviac liezť, som členom Správy Tatier pod záštitou Jamesu, vymieňame staré a nevyhovujúce istenia v cestách a ustanovujeme pravidlá robenia nových ciest v Tatrách.
Liezol som od Patagónie cez Severnú Ameriku, Madagaskar, po Indické Himaláje
Bol som spolu s Mišom Sabovčíkom a Jánom Smolenom prvý Slovák na Cerro Torre, impozantnej ihle v Patogonii, považovanej za najťažší kopec.
Liezol som 2x v Kanade, vyliezol 3 cesty patriace do tzv. Top 50 of North America
Lotus flower tower
splnený sen po 20rokoch.
V lete 2022 sme sa v zložení Matej Duda, Stanislav Filkor, Michal Sabovčík a Silvia Krištofovičová, vydali 150km po rieke Broken skull, 400km od najbližšieho mobilného signálu, k vysnívanému kópiu Lotus flower tower v hĺbke Northwest territory v Kanade. Aby sme vyliezli jeho juhovýchodnú stenu, ktorá je považovaná za najlepšiu alpskú žulu sveta.
Veža LFT sa ukázala ako celkom zaujímavá výzva. Je súčasťou veľkej skalnej formácie Tlie Cirque of Unclimbablcs. What?!! Unclimbables?! Prívlastok „nelezitelná“ dostala oblasť pri prvých preletoch okolo tisícmetrových stien, z ktorých veľká časť sú hladké platne. Horolezcom sa ale tento mýtus podarilo mnohonásobne prelomiť a dnes sú vo formácii Cirque desiatky ciest.
Oblasť sa nachádza v Northwest Territories v severnej Kanade a je dostupná buď hydroplánom alebo hydroplánom a následne raftom. Priamo do basecampu sa dá dostať aj súkromnou helikoptérou. Mesiace červené akciové indexy a prospekt recesie hovoria„ šetri synku“. Tak sme si pre našu výpravu zvolili kombináciu letu a raftu. Pred nástupom do hydroplánu bolo potrebné došoférovať krajinou nikoho približne 500 kilometrov k jazeru, kde hydroplán štartuje a letí ďalších 300 km niekam do ešte väčšej paže. Je to teda v strede ničoho. Žiadny signál je samozrejmosťou. Obťažnosť našej cesty SE Face na LFT je mierna, 5.11/6b+. Dĺžka taktiež nie je dychberúca, 18 dĺžok, 800 m. Čiže aj (pod) priemerní lezci ako my majú šancu.
Namotivovaní, v dobrej nálade a plní očakávaní balíme bágle. Aby to však nebolo také jednoduché, večer pred odletom sa dozvedáme nepríjemnú novinu. Nemáme povolenie na vstup do národného parku. Ako to už býva, kolektívna zodpovednosť rovná sa žiadna zodpovednosť. Sisa na poslednú chvíľu komunikuje s rangermi. „Sorry guys, next slot is midAugust.“ Vymaľované. Rušíme teda výjazd? (zdroj Horolezec 3/2022)
Nezrušili a ako to všetko dopadlo uvidíte na festivale.