Prechod Malou Fatrou je srdcovka, prvý krát som ju absolvoval v 14tich, za čo vďačím svojmu otcovi Mariánovi, ktorý nás od detstva brával na túry do hôr. Odvtedy ubehlo veľa rokov aj ročníkov, veľa sa zmenilo, avšak termín prechodu ostal rovnaký a každý rok som sa ho zúčastnil. Šiel sa v úpekoch, za dažďa, v hmle aj zime, raz sme boli dvaja,traja, sedemnásti, nové aj známe tváre, domáci aj cezpoľný, naľahko aj s 15kilovým batohom. Rád sa každoročne vraciam, šlapem,potím, raz o paličke s rozbitým kolenom, o rok bežím, a všetkých čakám, ale nestane sa, že by som nešiel. 
Chcem poďakovať Jozefovi Zábojníkovi ako častému účastníkovi a zakladateľovi prechodu, Jurajovi Dlábikovi, za to, že prevzal štafetu a organizuje prechod naďalej, Jankovi a Katke z Hornej Lúky, ktorí nám už veľa rokov spríjemňujú prechod ľudsky aj ubytovaním all inclusive, otcovi Mariánovi Ďuratnému, ktorý ma vodil do hôr, na túry, bežky, lyže, obetoval čas a veľa trpezlivosti, aj vďaka tomu som pravidelným účastníkom prechodu Malou Fatrou. Patrí Vám veľké ďakujem
Počas prechodov som natočil viac videí, toto vzniklo na poslednom 41.ročníku,napriek situácii sa nás zišlo dosť, počasie nám prialo, tempo bolo výborné a nálada tiež. Video zachytáva prechod, situácie, výhľady aj pohľady z vtáčej perspektívy. Postupne sa účastníci vytrácali a ostali sme skalní. Video končí trochu predčasne, ale to čo sa na nás privalilo na Veľkom Rozsutci nestálo za to riskovať kvôli záberom zdravie. Veď ešte ma čaká veľa ročníkov.